Poďakovanie záchranárom

Pred mesiacom mi skoro umrela mamička. Dostala trombózu. Záchranárom, doktorom a sestričkám som napísala básničku. Veľmi im ďakujem, že ju zachránili a za všetko, čo pre ňu urobili. Pre mňa sú hrdinovia, lebo mi zachránili, to čo je pre mňa najdrahšie – moju mamičku. Neuvedomujeme si, v akých ťažkých podmienkach pracujú. Aj im išlo stále o život. Nemohli vedieť, či aj ten pacient, ktorého práve ošetrujú, nemá koronavírus a môžu sa sami nakaziť a umrieť.

Záchranárom

Zachránia ti srdiečko,

aby dlho bilo.

Zachránia ti život !

Sú pri tebe zas a zas,

záchranári tešia nás.

Poďakuj sa básničkou,

možno aj peknou pesničkou.

Mnohým život zachránili,

aby z detí siroty nezostali.

Ani si to neuvedomuješ,

ako veľmi ich potrebuješ,

lebo nevieš hodiny i dňa,

kedy prídu zachrániť aj teba.

Zato im ja ďakujem,

a všetko najlepšie prajem.

Pre mamičku

Ruža, ruža, ružička,

kde je tvoja mamička?

Odtrhnem Ťa aj s ňou, kde

máš svojich bratov?

Odtrhnem ti tatinka,

to bude tvoja rodinka.

A toto je moja básnička,

pre teba drahá mamička.

Hanička

Ja som teraz maličká,

som ja ako palička.

Keď ja budem veliká,

budem ako mamička.

Budem variť, žehliť, prať,

to mi bude akurát!

Učiť sa ja nebudem,

do roboty nepôjdem.

To mi bude hej,

a už sa mi toľko nesmej!

Mojím veľkým želaním je vydať zbierku básní. A tak si hovorím, ja keď to chcem, tak to dokážem!

Ty, keď to chceš, tak to dokážeš! My, keď to chceme, tak to dokážeme.

Hanka