„Covid 19“ alebo ako sa nám na okamih zmenil život

Je zaujímavé ako sa dokáže bežný deň z minúty na minútu zmeniť tak, že nám to všetko pripomína filmovú scénu z katastrofického filmu. Čas sa akoby na chvíľu zastavil a s ním aj celý náš život. Nikto nečakal, že nastane takáto situácia. Situácia, ktorá v nás vzbudila pocit bezmocnosti a strachu zo zajtrajšieho dňa.

Covid 19, iným názvom Korona vírus. Vírus šíriaci sa rýchlosťou blesku celou planétou sa stal hlavnou témou našich všedných dní. Vírus, ktorý v nás vyvolal mnoho otázok, ale žiadne odpovede. Vedci, lekári, všetci boli bezradní. Nikto nedokázal prísť na to, ako toto peklo ukončiť. S rozšírením vírusu prišlo viac a viac obetí a taktiež tých, ktorí denno-denne dúfali a verili v zázrak, že sa vyliečia. Nemocnice preplnené, nedostatok rúšok, žiadne účinné vakcíny. Ľudia odpadávali na uliciach, mnohí tam poslednýkrát vydýchli. To bola prvá vlna, ktorá zasiahla za pár dní celý svet a navždy ho poznačila. Ďalšia vlna prišla krátko potom. Karanténa. Ani sme nevedeli čo tá karanténa vlastne je a na akú dlhú dobu sa v nej ocitneme. Zo začiatku sme sa cítili ako na prázdninách, ale čím sme boli dlhšie zavretí medzi tými istými stenami, začal nám všetkým chýbať ten bežný život, ktorý sme žili tesne pred tým ako to celé vypuklo. Chýbajú nám školy, práca, zábava s našimi blízkymi a tie pekné chvíle. No musíme to vydržať a držať spolu a bojovať za lepšie zajtrajšky. Najväčšiu odvahu mali však tí, ktorí dni a noci bojovali a nasadzovali svoje vlastné životy za tých, ktorí by sa už dnes možno neusmiali na svojich blízkych. A za to im patrí jedno veľké ďakujeme.

Ale napriek tomu ako sa hovorí: „všetko zlé je na niečo dobré.“ Toto peklo na zemi malo svoju príčinu. Tak ako sme zraniteľní aj my, je zraniteľná aj naša Zem, ktorá nám poskytuje svoje dary. Ale my si ich nevážime a bezohľadne ničíme všetko to krásne na tejto zemi. A tak prišla odplata za to všetko čo jej my, ľudia, tvory rozumné, spôsobujeme.

Karanténa už pomaly končí, ale nikto by nemal zabudnúť na ten pocit bezmocnosti, ktorý sme tú dobu pociťovali a mali by sme si uvedomiť, že všetky činy, ktoré vykonáme sa nám aj tak raz vrátia. A je na nás, či tie činy budú dobré alebo zlé.     

Thomas Szafko, 8.A / ZŠ Severná 21, Moldava nad Bodvou