Kde bolo, tam bolo…

Kde bolo, tam bolo, bol  raz jeden kráľ a ten vládol krajine bez názvu.

Jedného dňa začali ľudia v tejto krajine chorľavieť a pre všetkých nastali zlé časy. S chorobou sa dlho pasovali, až svoj boj vyhrali. Kráľ bol šťastný,       že jeho krajina zdolala ťažké chvíle. Oslovil radcov, aby vymysleli názov krajiny, ktorý vystihuje vlastnosti ľudí. Povedal pisárovi, aby pozorne všetko zapisoval. Prvý mudrc povedal, že písmeno S bude prvé. Naši ľudia boli v zlých časoch statoční. Druhý mudrc navrhol písmeno L. Všetci okolo boli láskaví. Tretiemu napadlo písmeno O, lebo počas choroby boli ľudia obetaví. Štvrtý mudrc rozmýšľal a napadlo mu písmeno V. Všetkým som vďačný za ich disciplínu. Piaty poznamenal, že u ľudí prevládala empatia. Pisár dopísal písmeno E. Šiesty vykríkol, že mastičkári boli nadaní a dokázali vymyslieť rôzne medicíny. K písmenám pribudlo N. Siedmy sa ozval a pochválil statočnosť ľudí.  Písal do názvu písmeno S. Ôsmy rozmýšľal. Ľudia boli veľmi kreatívni. Ušili si rúška na tvár, aby sa chránili pred vírusom. Do názvu pribudlo písmeno K. Posledný mudrc všetkým povedal, že sa musíme naďalej takto rozumne správať. Musíme byť opatrní. A preto v názve nesmelo chýbať písmeno O. Kráľ si pozorne vypočul ich návrhy. Vyzval pisára, aby prečítal všetky písmená spolu. Pisár vstal a povedal: „Naša krajina by sa mohla volať SLOVENSKO.“ Kráľovi sa názov hneď zapáčil. Bol spokojný, že má takých múdrych radcov. Veď predsa viac hláv, viac rozumu!

 A tak sa všetky  krajiny široko ďaleko dozvedeli o krajine s názvom SLOVENSKO, ktorú neporazí žiaden vírus. Spolu to všetci dokázali!

Thomas Graban, 13 rokov, 7.A / ZŠ Severná 21 Moldava nad Bod.