Mojím snom je, aby sa to už nikdy neopakovalo…

Každý z nás prežíva v poslednom období neľahké časy. Časy, ktoré sú ťažké nie len pre Slovensko, ale taktiež pre celý svet. Objavila sa pandémia, ktorá spomalila náš život.

Mnohí ľudia stratili prácu, deti nechodili do školy, rodiny sa nemohli navštevovať. Musíme nosiť rúška, v obchodoch si dezinfikovať ruky. Toto všetko bolo pre nás nové a zároveň neočakávané. Pandémia zastihla celý svet. Svet, ktorý na to nebol pripravený. Ale my, Slováci, sme to vďaka ohľaduplnosti a disciplinovanosti zvládli. Myslím si, že každý z nás si konečne uvedomil, aké sú skutočné životné hodnoty. Nie sú to peniaze, ani kariéra. Skutočne dôležité je zdravie, rodina a najmä blízkosť rodiny a priateľov. Taktiež sme si uvedomili, akí dôležití sú lekári a zdravotné sestry. Starali sa o chorých ľudí vo veľmi sťažených podmienkach. Museli nosiť ochranné odevy aby sa nenakazili. Sú to odevy, ktoré nie sú vôbec pohodlné. Celodenné nosenie rúšok a rukavíc pre nich určite nebolo príjemné. Myslím si, že vďaka patrí aj ľuďom, ktorí dodržiavali všetky bezpečnostné opatrenia, ale aj tým, ktorí na dodržiavanie týchto opatrení dozerali. V podstate vďaka patrí nám všetkým. Našťastie, po niekoľkých mesiacoch je toto ťažké obdobie za nami. Opatrenia sa uvoľnili a my sa môžeme opäť stretávať s rodinou, priateľmi. Môžeme opäť dýchať čerstvý vzduch a vidieť úsmevy iných. Na tieto „maličkosti“ som sa tešil.

           A o čom snívam? Mojím jediným snom je, aby sa táto situácia už nikdy neopakovala. Aby sa nezavreli zo dňa na deň školy, obchody, fabriky. Aby sme znovu nemuseli ukrývať úsmev za rúško. Prajem si, aby sa k sebe naďalej ľudia správali ohľaduplne a nezabudli na to, čo sme si prežili. Lebo len vďaka tomu, že sme všetci spojili sily, sa dnes všetko vracia do normálu.

Jakub Nagy, 7.A./ ZŠ Severná 21, Moldava nad Bod.