Škola, to nie je len sivá, neesteticky vyzerajúca budova plná prísnych učiteľov…

Po určitom čase si začínam uvedomovať, ako nám kríza začala meniť náš život. Niektoré zmeny sa už nevrátia do stavu pred koronavírusom. Mnohí z nás sa dobrovoľne uzavreli do domácej karantény, školy sú zatvorené  Pre nás žiakov to bol obrovský šok – z hodiny na hodiny sa školy zavreli. V tom čase to mal byť iba jeden týždeň, čo nepredstavovalo nič hrozné. Týždeň však ubehol a opatrenia sa predĺžili. A tu, po prežití šoku a miernych príznakov ponorkovej choroby prichádza na rad ďalšia vec – učitelia a edupage.

Týmto by som osobne chcela poďakovať všetkým učiteľom. Je úžasné vidieť, že túto profesiu stále vykonávajú ľudia, ktorých to naozaj baví a ich snahu naučiť nás niečo aj teraz.

Učitelia sa momentálne delia na tri typy: tí, od ktorých som od začiatku karantény ani nepočula, tí, ktorí sa ozvú raz za týždeň a tí, ktorých úlohy pípajú minimálne dvakrát za deň.

Skutočnosť je však taká, že nikto z ľudí koho poznám (vrátane mojich rodičov), nevenoval toľko času škole ako teraz.

Škola pre každého znamená niečo iné. Škola, to nie je len sivá, neesteticky vyzerajúca budova plná prísnych učiteľov. Pod pojmom škola sa skrýva mladosť, slzy, smiech a oslobodzujúce zvonenie zvonca oznamujúce koniec hodiny.

V skutočnosti je ale škola miestom, kde spoznávame mnoho nového: priateľstvo a problém nepochopenosti, vlastné kvality, nedostatky, závisť, klamstvo, zodpovednosť. Jednoducho povedané, škola nám pomaly odhaľuje nástrahy súčasného sveta.

Každému škola čosi dáva a okrem vzdelania sú to v neposlednom rade priatelia, skúsenosti a nezabudnuteľné spomienky.

Emma Gedeonová, 12r., 6.B, ZŠ Severná 21, Moldava nad Bod.