Vďaka hrdinom dneška, môžeme snívať o zajtrajšku

   Prišiel deň, na ktorý nikto nečakal. Všetko to začalo už v Číne. Vypukla pandémia koronavírusu.

Po niekoľkých týždňoch, či mesiacoch sa to prenieslo aj do ostatných krajín, a tak to zasiahlo celú Európu. Veľké počty nakazených ukazovali, že ani v jednej krajine to nebudú mať ľahké. Nakazených každým dňom pribúdalo viac a viac. Vírus zasiahol aj naše susedné štáty, a tak nikto nemohol tušiť, že to zasiahne aj Slovensko.

          Prvé týždne sme si mysleli, že nás to obíde, veď Slovensko je malá krajina, ale bohužiaľ, prvý nakazený (6.marca), prišiel aj k nám. Išlo o prenos z osoby na osobu, keďže nakazený v poslednej dobe nebol v zahraničí. Týždne plynuli a počty sa u mnoho krajín zvyšovali dokonca pribúdali úmrtia. Nesmiem zabudnúť spomenúť, že aj u nás sa po nejakom čase našli ľudia, ktorí bohužiaľ túto situáciu nemohli prežiť. K 10.júnu bolo infikovaných vyše 1533 pozitívne testovaných na nový koronavírus.

          V tom čase prišli prísnejšie opatrenia, ktoré nikto nečakal. Zatvorili sa všetky nákupné centrá, maloobchody, práce, školy, škôlky… jednoducho otvorené ostali len veľkoobchody aj to s prísnejšími opatreniami a vyhradené na daný čas, či už pre mladých alebo starých ľudí.

          Prvé mesiace boli naozaj náročné, keďže nikto nemohol ani len tušiť, čo bude zajtra, či o niekoľko dní. Ako mesiace plynuli a zvládali sme túto náročnú situáciu, počty sa postupom času začali znižovať a nakazených ubúdalo. Nakoniec sa to všetko začalo normalizovať a bola radosť pozerať sa, ako sa čísla znižujú.

          No a na koniec nesmie chýbať niekoľko viet o tom, na čo sa najviac teším. Určite jedna z vecí je, že konečne bude z hľadiska vírusu každý zdravý a budeme žiť opäť normálny život, že sa otvoria nákupné centrá a zas ako za starých čias, si budeme môcť nakúpiť pokojne aj maličkosti a mať z nich radosť. Klamala by som, keby som prezradila, že sa do školy neteším. Práve naopak. Áno, sú dôvody, prečo sa neteším, ale určite mi toto učenie, aké sme mali nevyhovuje. Je lepšie, ak ti učiteľ vysvetlí učivo priamo v škole a osobne, ako cez nejakú aplikáciu.

          Mám radosť aj z toho, že konečne uvidím ľudí, ktorých mám rada a budem s nimi môcť chodiť von. Taktiež, že starí ľudia nebudú v ohrození. Hovorím to preto, pretože ako aj iní, aj ja mám starých rodičov a nechcem o nich prísť kvôli nejakému vírusu.

          A v poslednom rade patrí hlavne veľká vďaka hrdinom, vďaka ktorým naša krajina funguje aj v krízových časoch. Vďaka naším nemocničným oddeleniam, doktorom, sestričkám. Bez nich by sme to asi naozaj nezvládli a nevyzeralo by to, ako to momentálne vyzerá. Nehovorím len o Slovensku, ale o všetkých krajinách. Či to majú horšie alebo nie, verte, každá choroba, čo príde, raz aj odíde.

          Verím, že ľudia na Slovensku ostanú zdraví a šťastní aj keď to všetko skončí a opäť sa vrátime do starých koľají. Nikto nech nestratí schopnosť snívať: „Vďaka hrdinom dneška, môžeme snívať o zajtrajšku.“

          ĎAKUJEME!

Sophia Tóthová, 14rokov, 8.A ZŠ Severná 21, Moldava nad Bodvou