Vysnívaj si Slovensko – zamyslenie

V týchto dňoch, týždňoch ba aj mesiacoch zažívame veľmi nepríjemné, stresujúce a krušné chvíle. Nie len my, ale aj celý svet. Postihla nás nepríjemná situácia. Nie je to prírodná katastrofa, ale niečo oveľa horšie. Ide o ľudské životy. Svet sa zrazu zastavil a naše plány do budúcna takisto. Ja som chcel ísť na futbalový zápas do Madridu, bol to môj plán a sen, ktorý sa mohol splniť, ale nestalo sa tak. To však nie je tak podstatné, ako tí ľudia, ktorých táto choroba postihla.

Pozrime sa na to inak. Niektorí ľudia sa počas týchto dní ani na malý okamih nezastavili. Sestričky, lekári, predavačky, lekárnici, epidemiológovia, novinári. Každý jeden z nich prispel. Novinári nám každý deň prinášali a aj prinášajú informácie o tejto pandémii, zdravotníci sa starajú o chorých nepretržite vo dne v noci. Každý jeden z nich si zaslúži obrovské poďakovanie, úctu, rešpekt a porozumenie.

Od začiatku tejto situácie náš štát išiel tvrdo, prísne a nekompromisne s opatreniami. Nosíme rúška, dezinfikujeme sa, máme odstupy medzi sebou, uzavreli sa školy, inštitúcie, ľudia pracujú z domu, zakázalo sa cestovanie. Ja mám k tomu len pozitívny postoj. Možno keby sme nemali takéto opatrenia boli by sme na tom oveľa horšie. Som vďačný za to, že je u nás v krajine tak málo nakazených. Vďaka tomu sa aj tieto opatrenia uvoľňujú, ale nemôžeme zabúdať na opatrnosť a dodržiavať všetko tak, ako určuje hygienik.

Verím, že všetko bude také, ako pred tým, možno že aj lepšie, lebo život sa akoby zastavil a prírode to pomohlo. Musíme veriť, že bude dobre a spolu to zvládneme a budeme môcť cestovať, plniť si sny, plány, stretávať sa s priateľmi, spoznávať nových ľudí, chodiť na koncerty a tak ďalej.

Nepokazme si to, buďme zodpovední a určite všetko bude ako predtým a myslime na našich hrdinov, ktorí to nevzdávajú a nevzdávajme to ani my.

Tomáš Bartko, 14 rokov. 8.A / ZŠ Severná 21, Moldava nad Bodvou